Profesor Milan Hejný (80) patrí medzi matematické a pedagogické legendy. Jeho rukami prešli tisícky budúcich matematikov na Slovensku a v Česku, a jeho metóda učenia bude raz možno všade.
...
Potom spísal, ako deti učiť?
Veľa o tom napísal, ale publikované nemohlo byť nič. Lebo Hejného metóda je o demokracii v organizácii školy, čo bolo vtedy neprípustné. To som zažil aj ja – keď som neskôr pôsobil na univerzite v Bratislave, popri tom som roky zadarmo učil matematiku jednu triedu v základnej škole, rozvíjal som v nej Hejného metódu. Keď raz komunisti zistili ako učím, zakázali mi to.
...
Keby ste vy mali navrhnúť reformu vzdelávacieho systému, čo by ste urobili?
Začal by som s investíciami do učiteľov a s diferencovaním učiteľov. Hneď ako uvidíme dobrého, nadšeného učiteľa s novými prvkami, novým prístupom, treba ho podoprieť, lenže stáva sa opak. Jeho výnimočnosť vyvolá závisť okolia a on odrazu musí preskakovať polená, ktoré mu hádžu pod nohy. Nahnevá sa a ide predávať zeleninu, lebo si zarobí viac a bez nervov, lenže školstvo príde o perspektívneho človeka. Dôležité je meniť klímu spoločnosti tak, aby si ľudia uvedomili, že keď je sused vzdelaný, je to dobré aj pre mňa. Aby sme sa na jeho vzdelanie nepozerali so závisťou, alebo aby sme sa nesnažili odstrihnúť ho, aby nevyčnieval.
Ako nedopustiť odstrihnutie?
Keď som chvíľu učil v Kanade, bol som s kolegom v obchode a pokladníčka, mohutná černoška, sa s mojím kolegom poznala. Účtovala tovar a do toho začala debatu: pán profesor, koho mám voliť? Práve sa totiž blížili komunálne voľby. On jej hovoril – ak máte deti, voľte Browna, lebo chce investovať do škôlok, do škôl, do rodín; ak máte auto, voľte Graya, lebo chce investovať do ciest. A ona na to – deti nemám, ale sestra má šesť, tak zahlasujem za Browna. Pre mňa to bola veľká škola demokracie, veľké poučenie, lebo tá jednoduchá žena v obchode si dala poradiť od vzdelaného človeka a verila mu. A on to nezneužil, nepovedal voľte Graya, ale vžil sa do jej psychiky a veľmi stručne povedal dve základné veci, ktoré kandidáti chceli. Ona neverila reklamám, bilbordom, verila inteligentovi. U nás je to naopak, vzdelaných sa snažíme zosmiešňovať, veď aj chlapi v krčme pri pive na vzdelaných ľudí hovoria, že je to „pakáž“.
Slovenský predseda vlády Fico pri návšteve odborného učilišťa pred časom povedal budúcim remeselníkom, že podľa neho vedia viac ako nejaký gymnazista, a môžu urobiť niečo pre krajinu. Ako keby sám rozdeľoval ľudí na tých zlých viac vzdelaných a tých dobrých menej vzdelaných.
Populizmus ako hrom a klamanie tých mladých ľudí. Mladý človek dostal informáciu, že je dosť múdry, už sa nemusí učiť. Podobné nešťastné reči vedú k úpadku spoločnosti a zdá sa mi, že u Fica narastá strach. Keď bol pred desiatimi rokmi na vzostupe, veril si. Teraz si už neverí a hľadá uchovávajúce procesy, ktoré by ho ešte podržali pri moci. Podľa mňa by tým istým mladým ľuďom pred desiatimi rokmi povedal, že sú dobrí, ale keď by si urobili ešte tú a tú školu, boli by ešte lepší. Ukázal by im vízie, povedal by, čo všetko sa so vzdelaním dá robiť, vymyslieť. Vedúci spoločnosti musí mať víziu, nie takú, že zvýšime dojivosť kráv, ale víziu, ktorá ukáže spoločnosti závažné hodnoty.
...
Prečo myslíte, že lepšie funguje, keď sa v triede dieťa rozpráva s dieťaťom a nie dieťa s dospelým?
S kolegami v Bratislave sme si kedysi deti testovali. Ja som nakreslil obrázok a jedno dieťa ho videlo, druhé nevidelo. Dieťa, ktoré ho videlo, malo slovne opísať, čo je na obrázku a druhé dieťa ho kreslilo. Skúšali sme tento test na rôznych ľuďoch, napríklad učiteľ – učiteľ, učiteľ – žiak, žiak – učiteľ, nakoniec žiak – žiak. Jednoznačne a bez pochybností nám vyšlo, že komunikácia žiak – žiak bola ďaleko najúspešnejšia. Jedna moja diplomantka takisto robila podobnú prácu a všetko jej vyšlo úplne jasne aj štatisticky. Ona navyše zistila, že keď sú deti v kamarátskom vzťahu, je to ešte rýchlejšie, čiže veľkú úlohu zohráva aj sociálny moment.
Celý článek na webu časopisu Život.
Doporučujeme: Dvoudílná série "Gradované úlohy nejen k přípravě na přijímací zkoušky na 8letá gymnázia." Publikace jsou vhodné i jako doplněk běžné výuky, když dítě není učené Hejného metodou. Tištěné verze koupíte na www.h-ucebnice.cz. Elektronickou verzi přes www.h-edu.cz.
