Učí matematiku na Žilinskej univerzite a spolu s manželom Hynkom vedie školenia vyučovania matematiky Hejného metódou pre prvý stupeň základných škôl. Okrem toho sa podieľa na vývoji učebníc pre túto metódu. Katarína Bachratá.
...
Väčšina z nich nestojí vôbec za reč, pretože svedčí predovšetkým o úplnej neznalosti témy. Zdalo sa mi, že tam boli ľudia, ktorí rozumejú matematike, ale nerozumejú ľuďom a svetu. Niekde na fejsbúku som našla milé prirovnanie, že to je, ako keby Sheldon rozhodoval o tom, ako sa má matematiku učiť Penny (poznámka redakcie – ide o postavy zo seriálu Big Bang Theory). V praxi to potom vedie k tomu, s čím sme sa stretli, keď sme pomáhali jednej pani učiteľke z materskej školy, ktorá si dokončovala štúdium na pedagogickej fakulte. Preberali tam napríklad konštrukciu reálnych čísiel pomocou Dedekindových rezov racionálnych čísiel. To je z hľadiska škôlkarskej učiteľky dosť absurdné.
Môžem povedať, čo vidíme v triedach a na videách. Je pravda, že v prvých dvoch ročníkoch vidíme často pri tabuli diskutovať stále tie isté tri-štyri deti. Na prvý pohľad sa preto môže zdať, že zvyšných pätnásť alebo dvadsať detí len sedí a pasívne pozerá. Ale keď sa pozrieme lepšie, vidíme, že všetci pracujú, mnohí veľmi intezívne. Vo vyšších triedach sa ten obraz začne meniť. Deti pracujú často v menších skupinkách a v ich rámci sa vedia zapájať do debaty všetky, tak, ako to zo začiatku vedeli len tí štyria. Deti v slabšej skupinke síce vyriešia za hodinu menej úloh a urobia viac chýb, ale rozhodne nie sú len pasívnymi pozorovateľmi tých najlepších.
Mnohí učitelia matematiky stále tlačia na rýchle odriekanie výsledkov násobenia a sčítania. Mrzí nás, ak je časť spoločnosti ochotná uveriť tomu, že je to vhodný spôsob rozvíjania matematického myslenia. Nie je. Je to len dobrá cesta k tomu, ako deťom učenie znechutiť a urobiť z neho nepríjemnú povinnosť. My veríme, že vzdelávanie orientované na osobnosť dieťaťa je pre našu spoločnosť potrebné viac, ako encyklopedické vedomosti a natrénované postupy, ktoré deti na požiadanie odrapkajú. Dnes je taká móda, že učitelia na druhom stupni sa sťažujú na zle pripravené deti z prvého stupňa, učitelia na stredných školách sa sťažujú na zle pripravené deti z druhého stupňa, a učitelia na vysokých školách sa sťažujú na zle pripravené deti z gymnázií. Moja skúsenosť vysokoškolskej učiteľky je pritom taká, že dobre pripravení sú tí študenti, ktorí vedia samostatne myslieť. A k tomu ich Hejného metóda vedie. A učí ich viac, než len matematiku.
„Trieda nesprávne postupy odhalí a eliminuje sama.“
Znovu spomeniem jedno konkrétne video. Deti v druhej triede mali napísať tri čísla tak, aby ich súčet bol 6. Najprv vymysleli 1, 2, 3. Potom niekto vymyslel 3, 3, 0. A potom zrazu jeden chlapec napísal 4, 3, -1. Záporné čísla síce nemali formálne zavedené, ale poznajú ich napríklad ako krok dozadu. A tento chlapec navrhol zápis s mínusom, ktorý si odvodil zo zápisu 3 - 1, ktorý druháci používajú bežne. Iný chlapec jeho riešenie napadol a začali sa pri tabuli dohadovať. Sedem a pol minúty si navzájom vysvetľovali, prečo to ten druhý má zle. Učiteľka stála neďaleko, ale neprivolali si ju, aby ich rozsúdila. A nepodarilo sa im to vyjasniť. Až nakoniec od toho fyzicky odišli, prešli k inej časti tabule a správne vypočítali dvadsať príkladov so zápornými číslami. Pri tej hádke si tak vyčistili tento pojem, že ho potom vedeli spoločne využívať. Ale najcennejšie na tom nie je to, že si pekne vyjasnili nový pojem, ale že z konfliktu dokázali prejsť k spolupráci. Že na vyriešenie rozporov nepotrebovali niekoho nad sebou, kto ich rozsúdi.
Chápem, že ľudí, ktorí metódu dobre nepoznajú, to dráždi. Ale po prvé, prvostupňovú matematiku učitelia ovládajú, a po druhé opakujem, že kľúčovou vlastnosťou tejto metódy je, že učiteľ nevysvetľuje. Pomocou precízne vybratých úloh decká motivuje na diskusiu, a potom túto diskusiu moderuje. Úlohy sú vymyslené tak, že na všetko deti nakoniec prídu samy. A to sa nedeje vo výnimočných prípadoch, to sa deje v každej bežnej triede. Tvorivosť detí je taká vysoká, že často vymyslia celkom nové postupy a učiteľ nemusí byť nevyhnutne schopný pri každom novom originálnom postupe okamžite rozoznať, či je správny. Ale ani to nepotrebuje, trieda nesprávne postupy odhalí a eliminuje sama. Viem, že bez osobnej skúsenosti sa tomu možno ťažko verí, ale naozaj to tak funguje. A je tu ešte základný rozdiel v pocite žiaka, ktorý sa nepokúša uhádnuť, akú odpoveď chce pani učiteľka počuť, ale je súčasťou spoločného tvorivého úsilia triedy a učiteľa vyriešiť matematický problém. Keď budem na dôchodku, rada by som aby túto spoločnosť riadili ľudia, ktorí chcú vyriešiť problém, a nie takí, ktorí chcú splniť očakávanie autority, ktorá má nad nimi moc.
Samozrejme, tiež neskúšam na svojich študentoch každý týždeň novú metódu, aj keď som na základe našich školení aj ja trochu zmenila svoje vyučovanie. Dokonca aj tretí člen nášho školiaceho tímu, Janka Fraasová, hovorí, že na začiatku tomu neverila. Nevedela si predstaviť, že naozaj nič nepovie, že dokonca ani neupozorní na chyby a nechá deti, nech na ne prídu samy, aj keby to malo trvať hodiny. Ale povedala si, že to skúsi na vyučovaní so svojimi žiakmi. A presvedčilo ju až to, keď videla, že to funguje. Dokonca ani vtedy nebola celkom presvedčená, lebo poriadne nechápala príčiny úspešnosti metódy. Tak začala študovaťpsychologické a pedagogické základy Hejného metódy a uvedomila si, že to nie je nijaký zázrak, ale celkom prirodzená vec. Až to ju definitívne presvedčilo.
Áno. Miňo Hejný rozprával o koncepcii takzvaných majákových škôl, kde by sa tou metódou učilo a učitelia z iných škôl by sa tam mohli prísť pozrieť. Snažíme sa, aby školy z nášho overovacieho projektu boli v budúcnosti takýmito majákmi – od veľkej školy s piatimi triedami v ročníku v Pezinku cez anglický program na Novohradskej v Bratislave, cirkevné školy v Dubnici nad Váhom a Martine, súkromnú školu v Trnave, dedinské školy v Turí a Podbieli, stredne veľké základky v Tvrdošíne a Nižnej až po jednotriedku na Zaježovej.
Katarína Bachratá absolvovala matematiku v roku 1984 na bratislavskom matfyze. V súčasnosti pôsobí ako docentka matematiky na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity. Je tiež akreditovanou školiteľkou Hejného metódy.
Celý článek na www.tyzden.sk
Doporučujeme: Dvoudílná série "Gradované úlohy nejen k přípravě na přijímací zkoušky na 8letá gymnázia." Publikace jsou vhodné i jako doplněk běžné výuky, když dítě není učené Hejného metodou. Tištěné verze koupíte na www.h-ucebnice.cz. Elektronickou verzi přes www.h-edu.cz.
